Naša najmladšia zamestnankyňa Lucia mala 28 rokov, keď sme ju zamestnali. Mentálne postihnutie, choré srdce…nikdy predtým nepracovala, bola utiahnuté a zakríknuté dievča. Všetci v jej okolí ju podceňovali a hovorili jej: „Nič nevieš! Nič nerob, všetko len pokazíš!“ Toto dievča prišlo k nám, dostalo prácu, za prácu pochvalu a nakoniec aj mzdu. Pre niekoho úplne bežné, no pre Lucinku niečo neuveriteľné! Tie rozžiarené oči pri jej prvej výplate mám stále pred očami. S prideľovaním náročnejších prác jej sebaistota postupne rástla a obdivuhodná je hlavne jej túžba učiť sa nové úkony. Lucinka pracuje 6 hodín denne a vždy, keď príde do dielne, akoby s ňou prišlo slniečko, ktoré rozžiari všetko navôkol. Každého pozdraví, vyobjíma a nikdy nezabudne povedať „Ja su s vama tak šťastná“.